31/01/2023

Úspory má menej slovenských domácností než pred rokom, najčastejšie s peniazmi vystačia 3 mesiace

Úspory má menej slovenských domácností než pred rokom, najčastejšie s peniazmi vystačia 3 mesiace

Bratislava, 31. januára 2023Na nečakané výdavky alebo pre prípad zhoršenia svojej ekonomickej situácie má nasporené peniaze necelých 62 % slovenských domácností. Ešte pred rokom šlo o viac ako 63 % a v roku 2020 malo nejaké peniaze nasporených 67 % domácností. Približne každá štvrtá domácnosť (26 %) má úspory do výšky mesačného príjmu, čo je viac než pred rokom, keď malo úspory na mesiac len 22 % Slovákov. Podiel domácností s úsporami vo výške 3-mesačného príjmu sa mierne znížil – z 30 % na 28 %. Podiel Slovákov s úsporami vo výške 3- až 6-mesačného príjmu vzrástol z 19 % na 22 %. Prieskum, ktorý pre spoločnosť KRUK Česká a Slovenská republika (KRUK), zameriavajúcu sa na správu pohľadávok finančných ústavov a korporátnych zákazníkov, vypracovala agentúra STEM/MARK, tiež ukazuje, že takmer 15 % domácností si s úsporami vystačí až na jeden rok (a každá desiata dokonca na rok a viac).

Prieskum ukázal, že sa začína roztvárať rozdiel medzi ženami a mužmi – zatiaľ čo v prieskume z roku 2021 uvádzalo úspory 63 % mužov a 64 % žien, v roku 2022 bol podiel mužov s úsporami takmer rovnaký (66 %), ale u žien klesol na 58 %. „Slováci sú sporivý národ a myslia na nečakané výdavky – aktuálne predovšetkým na vyššie zálohy a doplatky za energie. Napriek tomu, že celkovo mierne poklesol podiel domácností s úsporami, zaznamenali sme rast podielu domácností s aspoň krátkodobou finančnou rezervou,“ hovorí Jaroslava Palendalová, generálna riaditeľka spoločnosti KRUK.

Najčastejšie majú úspory mladí ľudia vo veku 18 až 24 rokov (76 %), ktorí si typicky držia rezervu vo výške svojho jednomesačného príjmu. Najvyššie úspory v pomere k svojmu príjmu majú ľudia vo veku 55 až 64 rokov, keď každý piaty (20 %) z respondentov uvádza úspory vo výške väčšej, než je príjem ich domácnosti za pol roka. Výrazne častejšie majú úspory ľudia s vysokým (80 %) či stredoškolským (70 %) vzdelaním oproti respondentom so vzdelaním bez maturity (43 %). S úrovňou dosiahnutého vzdelania tiež rýchlo rastie výška úspor v pomere k príjmu.

Úspory majú výrazne častejšie ľudia žijúci v manželstve a trochu prekvapivo aj študenti bez stáleho zamestnania. Až potom nasledujú zamestnanci a podnikatelia a osoby samostatne zárobkovo činné. Najčastejšie si sporia ľudia zamestnaní v IT a v telekomunikáciách, nasledujú respondenti pracujúci v sektore finančných a poisťovacích služieb a potom štátni zamestnanci,“ doplňuje Jaroslava Palendalová, generálna riaditeľka spoločnosti KRUK.

Späť hore