Slovenské domácnosti majú najčastejšie úspory vo výške 1-3mesačného príjmu

Bratislava, 18. januára 2024 – Podiel slovenských domácností, ktoré majú úspory na neplánované situácie, sa medziročne nezvýšil a zostal rovnaký – 62 % rovnako ako v minulom roku. Klesol podiel domácností s úsporami vo výške aspoň jednomesačného príjmu (z 26 % na súčasných 25 %), rovnako ako tých s úsporami vo výške 1-3mesačného príjmu (z 28 % na 26 %) a 3-6mesačného príjmu (z 22 % na 21 %). Prieskum uskutočnený pre spoločnosť KRUK Česká a Slovenská republika (KRUK), ktorá sa zameriava na správu pohľadávok finančných ústavov a korporátnych zákazníkov, ukázal však aj mierne zvýšenie podielu slovenských domácností s úsporami nad 6-12mesačný zárobok – zo 14 % na súčasných 16 %.

Medziročne sa výrazne znížil rozdiel medzi ženami a mužmi – zatiaľ čo v predchádzajúcom roku bol podiel mužov s úsporami 66 %, ale u žien len 58 %, aktuálne má úspory 62 % mužov a 61 % žien. Muži aj ženy majú najčastejšie finančnú rezervu vo výške 1-3mesačného príjmu. Iba v kategórii úspor vo výške príjmu za 1-3 roky mierne dominujú muži so 7 % respondentov oproti 6 % žien.

„Slováci sú zvyknutí myslieť na zadné kolieska, a ak je to možné, držia si aspoň malú finančnú rezervu. V porovnaní s predchádzajúcim prieskumom sa úspory domácností vzhľadom na ich príjem nezvýšili, ale ani neznížili, čo môže znamenať, že v čase rastúcich cien pozdržali Slováci niektoré investície v prospech úspor. Tomu zodpovedá aj medziročný pokles tržieb maloobchodníkov,“ hovorí Jaroslava Palendalová, generálna riaditeľka spoločnosti KRUK a dodáva: „Úspory sú kľúčové pre vyrovnaný domáci rozpočet, a to predovšetkým vo vzťahu k nečakaným výdavkom, ideálny stav je mať nasporenú sumu aspoň vo výške troch mesačných platov.“

Úspory majú najčastejšie mladí ľudia vo veku 18 až 24 rokov (70 %) a Slováci vo veku 25 až 34 rokov (67 %), obe skupiny si držia rezervu vo výške medzi 1-3mesačným zárobkom. Oproti minulému prieskumu sa posunula veková skupina respondentov, ktorí najčastejšie uvádzajú finančnú rezervu presahujúcu ich príjem za 3 roky. Teraz najčastejšie ide o ľudí vo veku viac ako 65 rokov (9 %), zatiaľ čo predtým šlo o respondentov vo veku 55 až 64 rokov.

Omnoho častejšie majú úspory ľudia s vysokoškolským (82 %) či stredoškolským (64 %) vzdelaním, zatiaľ čo z respondentov so vzdelaním bez maturity má finančnú rezervu len 47 %. S úrovňou dosiahnutého vzdelania rastie aj výška úspor v pomere k príjmu. Napríklad úspory vo výške presahujúcej ročný príjem ich domácnosti má 9 % vysokoškolákov oproti 5 percentám respondentov so stredoškolským vzdelaním s maturitou.

„Sporiť sa darí predovšetkým obyvateľom Bratislavského a Žilinského kraja, najmenej obyvateľom kraja Nitrianskeho a Banskobystrického. Napríklad v Banskobystrickom kraji síce má úspory viac ako polovica domácností, ale spravidla len vo výške svojho mesačného príjmu,“ doplňuje Jaroslava Palendalová, generálna riaditeľka spoločnosti KRUK.

Úspory majú výrazne častejšie ľudia žijúci v manželstve, súkromní podnikatelia a zamestnanci pracujúci v odbore bankovníctva a poisťovníctva. Nasledujú ľudia pracujúci v oblasti počítačov, sietí a telekomunikácií, v školstve, rovnako ako ďalší zamestnanci v armáde a v bezpečnostných zložkách. Oproti predchádzajúcemu prieskumu ubudlo ľudí bez práce, ktorí majú súčasne úspory – najčastejšie vo výške svojho 1-3mesačného príjmu.